Nebojte sa antikoagulačnej liečby

Nebojte sa antikoagulačnej liečby.
Autor: MUDr. Sylvia Haeberle 

Pacienti, ktorí majú ochorenie zvyšujúce riziko trombózy a embólie užívajú lieky zo skupiny antikoagulancií, t.j. lieky utlmujúce nadmernú ale i  normálnu zrážavosť  krvi. Nižšia ako normálna zrážavosť krvi je liečebným cieľom u rôznorodej skupiny pacientov: mávajú   krvné choroby vedúce k nadmernej zrážavosti, choroby tepien a žíl, sú po implantácii umelých chlopní, sú nostiteľmi náhrad častí ciev alebo stentov, ďalej pacienti s poruchami srdcového rytmu, ľudia po prekonanej alebo pravdepodobne hroziacej embólii z akéhokoľvek dôvodu...

Informácia, že liečbou dôjde k zníženiu prirodzenej zrážavosti krvi však niekedy vzbudí strach. Jednoznačne platí, že u pacienta, ktorému lekár ordinuje túto liečbu je poškodenie zo základného ochorenia nebezpečnejšie ako miera rizika vyplývajúca z liečby.  Zrážavosť sa znižuje len do určitej kontrolovanej miery, ktorá je pre pacienta bezpečná. Práve preto sa robia aj isté opatrenia, aby sa v prípade nepredvídanej situácie pacient (alebo jeho sprievodca, ošetrujúci personál) vedel správne zorientovať. Pacient má nosiť so sebou pri dokladoch preukaz o užívaní antikoagulačnej liečby, sú v ňom napísané dôvody užívania (diagnóza), hodnoty terapeutického okna (= aké sú pre konkrétneho pacienta potrebné hodnoty protrombínového času, PT- INR,  na prevenciu komplikácie, ktorej sa predchádza), aktuálne hodnoty PT- INR,  dávka a typ užívaného lieku ( tablety, injekcie...). To znamená, že pri každej nepredvídanej situácii (úraz, príjem do nemocnice, neplánovaný zubný zákrok), ale aj pri  predpisovaní liekov u iného ako ošetrujúceho lekára treba tento doklad predložiť. Frekvenciu kontroly zrážavosti určí pacientovi individuálne lekár. Na úvod liečby, do stabilizácie dávky lieku, sú kontroly potrebné častejšie (odstupy 2-4 dní), pri vyrovnaných hodnotách stačí kontrola v maximálne 2-mesačnom intervale.

Liečba antikoagulanciami vyžaduje dobrú spoluprácu pacienta s lekárom, potrebné sú isté diétne opatrenia (potraviny s vysokým obsahom vitamínu K napr. môžu pôsobiť proti liečebnému účinku), niektoré lieky môžu mať interferujúci účinok (podporiť/ oslabiť účinnosť antiakoagulancií), dôležité je sledovanie (aj drobných) prejavov krvácavosti (oranžový až červený moč,  gynekologické „špinenie“, neprimeraná tvorba modrín, krvácanie z ďasien), špeciálne opatrenia pri poraneniach, príprava pred  niektorými  výkonmi – trhanie zubov, odstránenie kožných znamienok, liečba hemoroidov, nehovoriac o otvorených poraneniach a chirurgických výkonoch, ktoré sa však dejú pod vedením  lekára. Antikoagulačná liečba  v tehotenstve je možná, podáva sa v injekčnej forme (tabletové lieky sú kontraindikované), preto ak užívateľka takýchto liekov plánuje tehotenstvo, je potrebné sa včas poradiť s gynekológom. Pri otvorenom poranení sa nadmerné krvácanie rieši podaním náhradných krvných derivátov a liečba sa mení na injekčnú, ktorú možno počas choroby pacienta lepšie sledovať a ovplyvňovať pre prípad potreby rýchleho chirurgického zásahu alebo objavenia sa krvácania (aj vnútorného).

10 úloh bdelého a disciplinovaného pacienta

-  naštudovať  nežiadúce účinky lieku,
- dodržiavať diétne opatrenia (presný návod dostane pacient od lekára),   
-  nosiť preukaz pacienta užívajúceho antikoagulanciá,
- dodržiavať termíny odberu krvi v ambulancii ošetrujúceho lekára,
- okamžite hlásiť ošetrujúcemu lekárovi (v príp. potreby lekárskej pohotovosti) akútne krvácanie,
- informovať vždy ošetrujúci personál o užívaní antikoagulačných liekov,
- sledovať  výlučky (moč, stolica) na  prítomnosť krvi,
- predchádzať úrazom, resp. činnostiam  rizikovým z poranenia (kontaktné športy, pracovné činnosti bez ochranných odevov, rizikové správanie: skoky z výšky, riskantná cyklistika...),
- len veľmi striedmo konzumovať alkohol
- ženy, ktoré otehotnejú počas liečby musia bezodkladne informovať gynekológa, pri plánovanej tehotnosti konzultovať gynekológa ešte pred otehotnením.