Skolióza

Skolióza
Autor: MUDr. Dana Nováková

Chrbtica, ktorá spolu s panvou vytvára hlavnú oporu tela, býva postihnutá pri viacerých chorobných stavoch, z ktorých najčastejšie sú skoliózy, kyfózy a  rovný chrbát. V neskoršom veku vzniká obmedzenie pohybu v dôsledku tzv. degeneratívnych zmien pri spondylóze, spondylartróze, osteoporóze, Bechterevovej chorobe a pod.  Skoliózy, kyfózy a rovný chrbát môžu byť  funkčne podmienené stavy, pri ktorých  dochádza k zmene tvaru chrbtice bez zmeny tvaru stavcov a medzistavcových priestorov. Príčinou ich vzniku je ochabnutosť svalstva a zlé držanie tela. Neskôr, spravidla po puberte, sa zakrivenie môže fixovať a obmedzovať  pohyblivosť chrbtice.

S k o l i ó z a   je akákoľvek trojrozmerná deformita chrbtice, (zmeny zakrivenia vo frontálnej a sagitálnej rovine a rotácia stavcov) akejkoľvek etiológie a lokalizácie na chrbtici.

Skolióza je odvodená od gréckeho slova skolios - čo znamená krivý, pokrivený. Deformita postihuje asi 3% populácie a u 0,3% ochorení môže  byť závažne invalidizujúce. Ide o jedno z najrozšírenejších ochorení chrbtice.

E t i o l ó g i a:
Príčinou vzniku  a  vývoja skoliózy môžu byť  rôzne ochorenia. U veľkého počtu detí a mladistvých však príčina skoliózy  ostáva naďalej neznáma. Tento typ je známy pod pojmom adolescentná idiopatická skolióza. Je najčastejším  typom  skoliózy - 80% skolióz je idiopatických.  Množstvo faktorov svedčí o tom, že  adolescentná idiopatická skolióza je multifaktoriálne ochorenie s genetickou predispozíciou. Uvažuje sa  o  mechanických,  hormonálnych (estrogény), metabolických, rastových (vývojových) a  genetických abnormalitách,  ale žiaden z týchto faktorov nebol dosiaľ jednoznačne  potvrdený.  Na základe prevalencie  v severných zemepisných šírkach (Fínsko 9,2%, Grécko 2,9% )  sa uvažuje o vplyve melatonínu, s čím môže byť spojený neskorší nástup puberty a dlhšie obdobie spinálnej vulnerability.  Väčšinou sa prejaví v detstve medzi 10. a 15. rokom, ale môže sa rozvinúť aj vo vyššom veku. Vek a menarché  sa pokladajú za dôležitý etiologický a prognostický faktor. Po nástupe menštruácie  sa  rast ukončuje spravidla do 2 rokov a práve v tomto období dochádza k rastovej akcelerácii, a tým aj k zhoršeniu skoliózy.

U žien je sedem až deväťkrát vyššia pravdepodobnosť  vzniku  vážneho zakrivenia chrbtice, ktoré postupuje rýchlejšie.

Klasifikácia  skolóz:

podľa   lokalizácie  - lokalizácia primárnej krivky je dôležitá z hľadiska prognózy, pričom   platí pravidlo, že čím vyššie je primárna krivka, tým horšia je prognóza. 

Lumbálna  skolióza  - je relatívne benígna, vrcholovým stavcom je L1 alebo L2 a takmer vždy je vytvorená kompenzačná krivka.

Thorakolumbálna skolióza - s vrcholovým stavcom Th 11 alebo Th 12.  Až 80% kriviek je ľavostranných.

Thorakálne idiopatické skoliózy -najčastejší typ, s dlhou krivkou s rýchlou progresiou,  postihuje prevažne dievčatá, väčšina vyžaduje liečbu korzetom alebo chirurgickú. 90%  torakálnych  kriviek je pravostranných.

Skolióza  s dvojitou krivkou - jedno zakrivenie v torakálnej časti väčšinou pravostranné, a druhé v lumbálnej  s relatívne dobrou prognózou.  

 podľa smeru krivky  -  dextrokonvexná, sinistrokonvexná

podľa rozsahu krivky  -  všetky krivky by mali byť merané podľa štandardnej metódy Cobba - Lippmana a zaradené do 4 základných    stupňov  podľa rozsahu:

        I. stupeň   -  krivky menšie ako 30 stupňov s malou torziou stavcov
II. stupeň   -  krivky 30-60 stupňov s torziou 10-12 stupňov
III. stupeň  -   krivky 60-90 stupňov s torziou 20-30 stupňov                                    
IV. stupeň  -  krivky nad 90 stupňov s torziou 30 stupňov a viac.

klasifikácia podľa etiológie 

A. štrukturálne:    
- idiopatické
- neuromuskulárne /neuropatické: DMO,syringomyelia, poliomyelitída
myopatické: artrogrypóza, dystrofická myotónia 
- kongenitálne
- neurofibromatózne
- mezenchýmové ochorenia
- reumatoidné ochorenia
- trauma
- extraspinálne kontraktúry 
- metabolické  ochorenia (rachitída)
- vrodené anomálie lumbosakrálnej oblasti
- tumory chrbtice a miechy 

      B. neštrukturálne skoliózy:  
      - posturálne
      - hysterické
      - pri dráždení nervových koreňov
      - pri skrátení končatiny
      - pri kontraktúre v coxe

Diagnostika skoliózy:

Je založená na vizuálnom hodnotení a jednoduchých skríningových testoch (asymetrie a deformity trupu, Adamsov test predklonu, vyšetrenie  skoliometrom).

V pozitívnych prípadoch definitívnu diagnózu potvrdí rádiologické  vyšetrenie.

Liečba skoliózy:

Princípom symptomatickej liečby  skoliózy je snaha o inhibíciu progresie krivky, a to aplikáciou  troch základných terapeutických modalít:

• liečebná  telesná výchova  (LT)
•  liečba korzetom so súčasnou LT
•  operačná liečba

Už od čias Hippokrata a Galéna  bola liečba pohybom považovaná za účinný prostriedok na  udržanie pružnosti a pohyblivosti chrbtice. V súčasnosti sa v liečbe idiopatickej skoliozy uplatňuje nový prístup, odvodený z patomechanizmu vzniku tejto deformity.

Tento princíp je založený na poznaní, že podstatou vzniku  idiopatickej skoliózy je narušenie biomechanickej a biostatickej funkcie chrbtice počas rastu a najmä počas  periódy akcelerácie, a nie oslabenia svalov.  Táto dysfunkcia je spojená s asymetrickým zaťažovaním dolných končatín a poruchami postúry. Už v počiatočnom štádiu skoliózy sú paravertebrálne svaly skrátené.

LTV  je predpisovaná v úsilí korigovať posturálne a motorické poruchy. Zahŕňajú dychové cvičenia, symetrický  motorický rozvoj, antilordotické a posturálne cviky. Dôležité je uvoľnenie a strečing skrátených svalov, posilňovanie svalového korzetu, brušných svalov  a medzilopatkového svalstva.

Cieľom novej rehabilitačnej liečby podľa Karského je odstránenie kontraktúr paravertebrálneho svalstva, väzov, šliach a kĺbnych puzdier na konkávnej strane krivky pomocou flekčných, flekčno-rotačných cvičení v stoji a odstraňovanie abdukčnej a flekčnej  kontrakúry v pravom bedrovom kĺbe pomocou addukčnej postizometrickej redresie. U skoliotických pacientov  Dr.  Karski zistil  v oblasti bedrového kĺbu skrátené tieto svalové štruktúry: tractus iliotibialis, fascia lata, fascia m. gluteus medius a minimus, m sartorius, m. rectus a kĺbne puzdro bedrového kĺbu.

Posilňovanie chrbtových svalov  robíme až v druhej fáze.

Dr. Karski posudzuje aj možnosti športovania pri skolióze. Deti  povzbudzujeme k fyzickej aktivite, doporučujeme vhodné pohybové aktivity, najvhodnejšie sú  tzv. „ zahrievacie cvičenia “  v karate, taekwon-do, aikido, joga , tiež tanec a balet..

U skoliotických kriviek do 20-25 stupňov odporúčame  rekreačné športovanie, najmä gymnastiku, jogu, plávanie, karate a ďalšie športy s prvkami redresie a strečingu.

Nevhodný je vrcholový šport.

U skoliotických kriviek 25-40 stupňov sa odporúča okrem LTV aj liečba ortézou. Zo športov je vhodné plávanie, lyžovanie, bicykel a LTV na lopte.

Treba vylúčiť cvičenia s doskokmi a dopadmi a kontaktné športy.

U pacientov s krivkami nad 50 stupňov a u pacientov po operácii  je po sňatí  pooperačnej ortézy (teda 7-8 mesiacov od operácie) vhodné LTV, plávanie, bicykel, neskôr bežná záťaž  s vylúčením gymnastiky, doskokov, pádov a vrcholového športu.  

Akékoľvek asymetrie alebo deformity trupu u detí by nemali ujsť našej pozornosti,  pretože skolióza sa sama nevylieči ani  „nezmizne“.  A to, že skolióza  v typických prípadoch prebieha „bezbolestne“ by malo byť  dôvodom, aby  sa problematike skoliózy  venovala väčšia   pozornosť  jednak zo strany  rodičov  ale najmä lekárov.