Alimentárne nákazy

Alimentárne nákazy
Autor: MUDr. Edita Miškolciová

Na Slovensku je každý rok evidovaných približne 20 000 črevných ochorení, pričom najviac črevných nákaz sa vyskytuje v teplých letných mesiacoch. Ich pôvodcom sú rozličné druhy mikroorganizmov - baktérie alebo ich toxíny, vírusy a protozoárne mikroorganizmy.

Pôvodca nákazy sa dostáva do ľudského organizmu ústami, a vylučuje sa stolicou, zriedkavo močom. Zdrojom nákazy sú kontaminovaná voda a potraviny - mäso, mlieko, vajíčka a výrobky z nich, zle skladované, nedostatočne tepelne upravené a chladené. Mikroorganizmy, vniknuté potravou do tráviaceho traktu, v mieste pôsobenia vyvolávajú zápalové zmeny sliznice, ktoré majú za následok nadmerné vyplavovanie vody a životne dôležitých iónov. Spoločným prejavom je vracanie alebo nutkanie na vracanie, bolesti brucha, početné, vodnaté stolice, zvýšenie teploty až horúčky.

Salmonelóza je akútne bakteriálne hnačkové ochorenie, ktoré sa prenáša na človeka konzumáciou živočíšnych potravín, najčastejšie ide o mäso z hydiny, ošípaných, nepasterizované mlieko, vajíčka a výrobky z nich (majonézy, krémové zákusky, zmrzlina, salámy, klobásy), nainfikované Salmonelami. Za 6-72 hod po konzumácii kontaminovaných potravín, sa dostavia prejavy nákazy: nevoľnosť, zvýšená teplota až horúčka, kŕče v bruchu, vracanie a početné vodnaté stolice, sfarbené do zelena. Pretože dochádza k veľkým stratám tekutín, infekcia salmonelou môže byť závažná a prejaviť sa dehydratáciou najmä u malých detí a starých ľudí. V závislosti od závažnosti ochorenia, liečba salmonelózy prebieha v domácom prostredí, alebo v nemocničnom zariadení.

Liečba akútnej fázy salmonelózy spočíva v dostatočnom prívode tekutín s obsahom minerálov, vhodné sú stolové nesýtené minerálky, nesladený ovocný čaj, a v diéte, s minimálnym obsahom tuku (suché zemiaky, ryža, chudé hydinové, hovädzie alebo teľacie mäso). Antibiotiká sú v akútnej hnačkovej fáze neúčinné, vhodné sú probiotiká, ktoré upravujú prirodzenú mikrobiálnu flóru v čreve. Preventívne očkovanie neexistuje.

Pretože vylučovanie salmonel stolicou môže trvať ešte niekoľko týždňov po odoznení hnačky, človek, ktorý prekonal infekciu Salmonelou, tzv. bacilonosič v rekonvalescencii, môže byť zdrojom nákazy pre iných ľudí, a nemal by v období vylučovania infekcie pracovať priamo pri príprave jedál v spoločných stravovacích zariadeniach a v potravinárskom priemysle.

Kampylobakterioza je ďalším častým „letným" hnačkovým ochorením, pôvodca ochorenia sa vyskytuje u mnohých domácich aj divo žijúcich zvieratách, z ktorých sa prenáša na človeka po konzumácii nedostatočne tepelne upravených mäsitých pokrmov a nepasterizovanom mlieku. Prvé príznaky ochorenia sa dostavia za 2-5 dní od vzniku infekcie, a prejavujú sa obdobne ako u salmonelózy horúčkou, pocitom na vracanie, vracaním a hnačkami, kŕčovitými bolesťami brucha, bolesťami hlavy, svalov a kĺbov. Väčšinou ochorenie prebieha bez väčších komplikácií, hospitalizáciu si vyžadujú ťažšie stavy, sprevádzané dehydratáciou, vzdialenými zápalovými komplikáciami a celkovou sepsou, najmä u starších ľudí a pacientov so zdravotnými problémami a imunologickým oslabením. Liečba spočíva v diétnom režime a dostatočnom prívode tekutín.

Antibiotická liečba prichádza do úvahy pri komplikáciách. Očkovanie proti kampylobakterióze v súčasnosti neexistuje.

Šigeloza alebo bacilárna dyzentéria je vysokoinfekčné hnačkové ochorenie, prejavujúce sa zvýšenou teplotou, kŕčovitými bolesťami brucha, vracaním, bolestivým nutkaním na stolicu, vodnatými stolicami s prímesou krvi a hlienu. Pôvodcom nákazy sú baktérie Šigely (Shigella dysenteriae, flexneri, sonnei), ktoré produkujú toxické látky - toxíny, vyvolávajúce zápal sliznice v dolnej časti hrubého čreva. Priebeh ochorenia závisí od infekčnej dávky toxínov, od druhu Šigely a celkového zdravotného stavu postihnutého.

Dyzentéria sa označuje ako choroba špinavých rúk, vyskytuje sa prevažne v lokalitách so zhoršenou životnou úrovňou obyvateľstva a zhoršenými hygienickými pomermi. Prenos sa uplatňuje priamo stykom s chorým človekom, alebo bacilonosičom v rekonvalescencii, ktorí vylučujú stolicou choroboplodné bacily a ich toxíny, priamym stykom s infikovanými predmetmi, alebo infikovanými potravinami, vodou, mliekom, muchami.

Liečba spočíva v diétnom opatrení a dostatočnom prívode tekutín, pri komplikáciách je nutná ústavná liečba.
Prevencia ochorenia spočíva v zabezpečení nezávadnej pitnej vody a potravín, nezávadnej likvidácie odpadu a odpadových vôd.

Vírusové hnačkové ochorenia sa vyskytujú viac v jesenných a zimných mesiacoch a spôsobujú typické vírusové gastroenteritídy, so zápalovým postihnutím sliznice žalúdka a tenkého čreva. Šíria sa pri prenose vírusu z infikovanej stolice na ruky, alebo prostredníctvom infikovaných predmetov. Viac náchylné na ochorenie sú určité vekové skupiny, najmä dojčatá, malé deti v predškolských zariadeniach (pôvodcom sú rotavírusy), staršie deti v školských zariadeniach a starí ľudia (pôvodcom sú norovírusy). Nákaza sa dostane do organizmu ústnou dutinou infikovanými predmetmi, rukami a potravinami. Ochorenie sa prejavuje silnými hnačkami a vracaním z plného zdravia, bolesťami brucha, nevoľnosťou, bolesťou hlavy a končatín. Ochorenie má nekomplikovaný priebeh, odoznie po 2-5 dňoch. V liečbe je dôležitý prívod tekutín s obsahom minerálov, bez tuková diéta.

Z ďalších, menej častých infekčných hnačkových ochorení, spôsobených toxínmi baktérií, sú infekcie vyvolané baktériou Escherichia coli, ktorá je bežným predstaviteľom črevnej mikroflóry. Za normálnych okolností nespôsobuje žiadne ťažkosti, za určitých podmienok pri premnožení vyvolávajú enterotoxíny E.coli „cestovateľské" hnačky, v ťažších prípadoch zápaly v brušnej dutine, žlčníka a slepého čreva.

Staphylococcus aureus („zlatý stafylokok") produkuje viac druhov toxínov, ktoré okrem hnisavých kožných ochorení, zápalov kĺbov a väziva, infektov dýchacích ciest, postihuje vylučovací a tráviaci trakt, s prejavmi krátkotrvajúcej hnačky so zvýšenou teplotou.

Klostridiový enterotoxín, (produkuje ho Clostridium perfringens), vyskytujúci sa v potravinách a najmä syroch, spôsobuje prudké hnačky. Klostrídiový toxín A,B (Clostridium dificille), je zodpovedný za pseudomembranóznu kolitídu, ktorá býva často sprievodným prejavom liečby niektorými širokospektrálnymi antibiotikami.
Toxín choleragen, ktorý produkuje Vibrio cholerae, vyvoláva ochorenie choleru.

Najlepšou prevenciou pred hnačkovými ochoreniami je dodržiavanie nasledovných hygienických zásad: konzumovať len vzhľadovo nenarušené potraviny, mäso a vajcia nakupovať len v povolených predajniach, kde sú uskladnené v chladiacom zariadení. Zabezpečiť dokonalé prevarenie alebo tepelné spracovanie potravín, stravu konzumovať podľa možnosti hneď po uvarení. Uvarenú potravu čím skôr vychladiť a uschovať v studenom stave pod 8 st. C v chladničke, uvarené potraviny pred ďalšou konzumáciou ohriať na teplotu aspoň 70 st.C. Zabrániť styku medzi surovými a tepelne spracovanými potravinami. Pri príprave jedál je potrebné si často a dôkladne umývať ruky, udržiavať všetko kuchynské zariadenie v čistote, ochraňovať potraviny pred hmyzom, hlodavcami a zvieratami, používať len pitnú vodu.